Praktický sprievodca pre chov Babôčky pávookej

Chov húseníc motýľov je nielen zábavný a fascinujúci, ale aj veľmi poučný – najmä pre deti a školy. Tento návod vás krok za krokom prevedie celým procesom – od starostlivosti o malé húsenice až po vypustenie dospelého motýľa do prírody. V návode sa venujeme predovšetkým babôčke pávookej (Aglais io), ktorá patrí medzi naše najkrajšie a najznámejšie druhy.

Starostlivosť o malé húsenice

- Vhodné chovné prostredie

Malé húsenice chováme v plastových boxoch rôznych veľkostí – podľa veku a počtu jedincov. Box by mal byť priehľadný a ľahko uzatvárateľný, no nikdy úplne hermeticky – húsenice potrebujú prístup k čerstvému vzduchu. Na dno boxu môžete položiť papierový obrúsok, ktorý uľahčí čistenie. Box nerosíme vodou, aby sme predišli hromadeniu vlhkosti, ktorá by mohla spôsobiť plesne alebo uhynutie húseníc. Zabezpečte box tak, aby z neho húsenice neutiekli – ideálne jemná sieťka alebo perforované viečko. Húsenice si tvoria okolo seba niečo ako pavučinu z vlákna, z ktorého najmä v prírode vytvárajú na vrcholkoch žihľavy akési hniezda, v ktorých sa spoločne schovávajú pred nepriaznivým počasím a predátormi. 

- Kŕmenie húseníc

Hlavnou potravou babôčky pávookej je žihľava dvojdomá (Urtica dioica). Stačí ju vložiť na dno boxu – ideálne čerstvo nazbieranú. Môžete ju vložiť aj do kvetinárskych ampuliek alebo pohárov s vodou (v prípade väčších húseníc), ale nie je to nutné v uzatvorenom plastovom boxe – listy zväčša vydržia dostatočne dlho. Pri väčších húseniciach však ponorenie žihľavy do vody predĺži čerstvosť potravy a zníži frekvenciu výmeny.

Hygiena a manipulácia

Húsenice pravidelne čistíme od trusu a zvyškov potravy. Urobte to opatrne – malé húsenice sú veľmi krehké. Nikdy ich neodtrhávajte zo stoniek alebo listov! Počas čistenia nechajte staré stonky s húsenicami bokom a po výmene vložte späť. Vymieňajte žihľavu každý deň alebo každý druhý deň, najmä ak začína vädnúť.

Presun do klietky pri väčších húseniciach

Od 3. zvleku (asi po 7–10 dňoch od vyliahnutia) už húsenice potrebujú viac priestoru a vzduchu. Vhodná je sieťovinová klietka, ktorú nájdete aj v našej ponuke. Do 30x30 cm klietky môžete umiestniť do 20 húseníc. Pre väčší počet odporúčame väčšiu klietku (napr. 60x40 cm). Žihľavu vložte do pohára s vodou, no nezabudnite utesniť hrdlo! Inak by sa húsenice mohli utopiť. Na utesnenie použite papierový obrúsok, servítku alebo viečko s dierkou.

Kuklenie a príprava na liahnutie

Keď sú húsenice pripravené na prechod do kukly, začnú intenzívne liezť a hľadať miesto na zakuklenie. Zvyčajne sa zavesia dolu hlavou na žihľavu alebo strop klietky. Po 1–2 dňoch sa premenia na kuklu. Prvých 12 hodín je kukla mäkká – po stvrdnutí ju môžete prípadne presunúť. Kukly vždy zavesíme dolu hlavou, napríklad:

• pripevníme za vlákno špendlíkom na stenu klietky,
• nalepíme za vlákno na vetvičku,
• alebo ponecháme na stonke, kde sa zakuklili.

Kukly nikdy neprepichujte ani nenechávajte na priamom slnku.

Liahnutie motýľa

Vývoj kukly trvá približne 7 až 10 dní v závislosti od teploty (ideálne 20–25 °C). Pred vyliahnutím kukla stmavne a začnú presvitať vzory krídel. Motýľ vylezie s pokrútenými krídlami a potrebuje sa zavesiť a nerušene rozprestrieť krídla, čo môže trvať niekoľko hodín. Ak sa motýľ nevie zavesiť (kukla bola na dne), sám sa vyšplhá po klietke nahor. Po úplnom vyvinutí začína motýľ poletovať po klietke – to je znamenie, že je pripravený na vypustenie.

Vypustenie alebo kŕmenie dospelého motýľa

Motýľa môžete vypustiť do prírody, ideálne v slnečný deň v bezpečnom prostredí (záhrada, park bez áut a pesticídov). Ak si motýľa chcete nejaký čas ponechať, môžete ho nakŕmiť cukrovou vodou:

• Zmiešajte 1 diel cukru a 9 dielov vody.
• Nalejte na vatový tampón alebo hubku a umiestnite na dno klietky.
• Motýľ sa napije pomocou sosáka.

Dôležité upozornenia:

• Nikdy nevystavujte húsenice, kukly ani motýle priamemu slnku.
• Nevystavujte ich vetru ani prievanu.
• Nechovajte húsenice v prostredí s tabakovým dymom alebo silnými pachmi.
• Zamedzte kontaktu so zvieratami alebo malými deťmi bez dozoru.

Zhrnutie vývoja babôčky pávookej:

Vajíčko – kladené na spodnú stranu listu žihľavy.

Húsenica – vývoj trvá cca 2–3 týždne, niekoľko zvlekov.

Kukla – zavesená dolu hlavou, vývoj 7–10 dní.

Dospelý motýľ – žije 2 až 4 týždne, v prírode prezimuje.

Chcete viac motýľov?

Ponúkame aj kukly, húsenice, klietky, kŕmne rastliny a všetko, čo potrebujete na chov motýľov. Sledujte nás na Instagrame alebo Facebooku a nechajte sa inšpirovať svetom hmyzu!

Tento návod môžete vytlačiť a uložiť si ho k chovu. Prajeme veľa radosti s pozorovaním premien života!

Pakobylky a listovky sú majstri maskovania – svojím telom pripomínajú konáre alebo listy, čím sa dokonale ukrývajú pred predátormi. Ich pohyb je pomalý a nenápadný, často imitujú hojdajúce sa listy vo vetre. Väčšinou pochádzajú z Ázie, prípadne z iných exotických krajín. Najbližšie sa vo voľnej prírode vyskytujú v Stredomorí. Dosahujú rôzne veľkosti a tvary podľa druhu. Taktiež ich správanie je zavislé od druhu, ale väčšinou ide o nočné živočíchy - niektoré sú cez deň ukryté v škárach a úkrytoch a niktoré voľne na konári, kde imitujú časti rastlín. 

Vývin a zvliekanie

Mladé jedince, nazývané nymfy, prechádzajú viacerými zvlekmi, pričom ich štádium sa označuje ako L1, L2 atď. Až do dospelosti sa niekoľkokrát zvliekajú – zavesia sa dole hlavou a zbavia sa starej, tesnej kože. Pri nízkej vlhkosti sa môže stať, že pakobylka príde o nohu, no v nasledujúcich zvlekoch jej postupne dorastie.

Chovné zariadenie

Ideálne pre chov je terárium alebo insektárium orientované na výšku, s rozmermi prispôsobenými veľkosti daného druhu. Mladým jedincom postačuje menší priestor, no dôležité je, aby mali dostatok miesta na zvliekanie – odporúča sa, aby výška terária bola aspoň 2,5-násobkom dĺžky dospelej pakobylky. Pre menšie druhy, ako napríklad väčšinu druhov listoviek postačuje až do dospelosti terárium vysoké najmenej 25 cm. Pri väčších druhoch, napríklad Phasma gigas alebo Pharnacia ponderosa je potrebné pre staršie nymfy väčšie chovné zariadenie s minimálnou výškou 50 cm. 

Na dno stačí položiť papierový obrúsok a ako zdroj potravy použiť pohár s vodou, do ktorého vložíme vetvičky s listami. Aby sa nymfy neutopili, odporúča sa prekryť otvor pohára vekom s otvormi na konáre.

Teplota pre väčšinu bežne chovaných druhov stačí izbová teplota od 18 do 25 stupňov Celzia. Umelé osvetlenie nepotrebujú, pretože aktívne sú väčšinou v noci. 

Zariadenie by malo byť aj dobre vetrané, aby sa v teráriu nehromadila prebytočná vlhkosť a aby sa po rosení terária voda do niekoľkých hodín odparila, zároveň aby nebol vzduch v teráriu príliš suchý, inak by mohli mať jedince problém so zvliekaním, alebo by potrava príliš rýchlo vysychala. 

Potrava

Každý druh pakobylky má špecifické požiadavky na potravu, preto si vždy overte, čo daný druh prijíma. Najčastejšie prijímaná potrava zahŕňa:

• Lístie ostružín, malín a černíc – vhodné pre takmer všetky druhy listoviek a niektoré druhy pakobyliek.
• Brečtan, vtáčí zob alebo iné dreviny – vhodné iba pre niektoré druhy.

Vetvičky vkladáme do pohára až po strop terária, aby mali pakobylky dostatok priestoru na prirodzený pohyb a kŕmenie.

Vlhkosť a rosenie

Frekvencia rosenia závisí od konkrétneho druhu, no približne raz za 1-2 dni je vhodné jemne porosiť steny terária rozprašovačom. To im poskytne zdroj vody, ktorú budú piť priamo z povrchu.

Rozmnožovanie

Niektoré druhy majú v chove obe pohlavia, pričom po dosiahnutí dospelosti sa prirodzene pária a samice následne kladú oplodnené vajíčka. Môže sa však stať, že samec uhynie skôr, než samica dospeje, preto je výhodou mať v chove viac jedincov rôznych pohlaví naraz.

Niektoré druhy sa rozmnožujú partenogeneticky, čo znamená, že samica kladie neoplodnené vajíčka, z ktorých sa liahnu opäť iba samice.

Vajcia môžu byť uložené voľne v teráriu, prilepené na zariadenie alebo zahrabané do substrátu, v závislosti od druhu.

Inkubačná doba a liahnutie

Vajcia pakobyliek majú rôzne tvary, farby a veľkosti, často pripomínajú semienka rastlín. Inkubačná doba sa líši podľa druhu, no zvyčajne trvá niekoľko mesiacov. 

Na inkubáciu vajíčka uložíme na papierový obrúsok, piesok alebo vermikulit a udržujeme vlhkosť 60 – 90 %, pričom dávame pozor na plesne a vysychanie. Po vyliahnutí sú nymfy veľmi aktívne a často niekoľko dní neprijímajú potravu – vtedy pijú len vodu zo stien terária.

Chovný materiál nájdete v našej ponuke tu.

Listovka filipínska - Phyllium philippinicum pochádza z Filipín a samice dorastajú do cca 8 cm, samci sú o niečo menší štíhlejší.a okrídlený. Listovky sú hmyz pripomínajúci svojim vzhľadom lístie.

Listovky sú po vyliahnutí tmavej farby s bielymi znakmi veľké asi 1 cm. Po čase, keďzačnú prijímať potravu zmenia farbu na zelenú a táto farba im už zostane až do dospelosti.

Mladé jedince sa nazývajú nymfy a označujú sa L1, L2 atď. podľa jednotlivých zvlekov. Po dospelosť sa niekoľko krát zvliekajú, kedy sa zavesia dole hlavou a zlvečú sa zo starej tesnej kože.

Niekedy sa pri nízkej vlhkosti stane, že listovka príde o nohu. Tá jej ale počas ďalších zvlekov postupne dorastie. Nymfy sú neokrídlené a dospelé jedince majú buď krídla (samci), alebo samice pozostatky krídel, ktorými napodobňujú lístie so žilnatinou. 

Zariadenie pre chov je ideálne terárium / insektárium orientované na výšku s rozmermi približne 15 x 15 x 25 cm. Pre mladé jedince stačí aj menšie. Základ je, aby mali listovky dostatok miesta na zvliekanie a odporúča sa mať výšku zariadenia aspon 2,5-násobok jedinca v dospelosti. Na dno postačuje papierový obrúsok a pohár s vodou, do ktorého umiestnime potravu - vetvy s lístím ostružín, malín alebo černíc. Veko pohára je ideálne zakryť, aby sa v ňom mladé listovky neutopili, napríklad vekom s vytvorenými dierami pre konáre. 

Potrava pre listovky je, ako už bolo spomenuté, lístie ostružín, malín a černíc, pretože táto je zelená po celý rok a lístie nájdeme aj v zime na chránených miestach neopadané a stále zelené. Do pohára listovkám vkladáme celé vetvičky dlhé až po strop chovného zariadenia. Rosiť zariadenie stačí raz za jeden alebo dva dni rozprašovačom s odstátou vodou.

Po dosiahnutí dospelosti samice listoviek začnú klásť vajcia voľne v teráriu približne po mesiaci od posledného zvleku. Pre rozmnožovanie im samca netreba, hoci sa v niektorých chovoch vyskytuje. V prípade chovu bez samcov ide o partenogenetické rozmnožnovanie, kedy samica kladie neoplodnené vajcia, z ktorých sa liahnu opäť iba samice.

Vajcia sú oválne a sivé. Inkubačná doba trvá asi 4 až 5 mesiacov. Vajcia inkubujeme v nádobe pri vlhkosti 70-90% položené na papierovom obrúsku, piesku, vermikulite a podobne, pričom treba dávať pozor na plesne a zároveň aby vajcia nevyschli. Po vyliahnutí sú nymfy veľmi pohyblivé a často dlho chodia po chovnom zariadení a neprijímajú potravu aj niekoľko dní, ale pijú iba vodu zo stien terária.

Chovný materiál nájdete v našej ponuke tu.

Všeobecný podrobnejší článok o chove pakobyliek a listoviek nájdete v tomto odkaze.